Plakala som, nevedela som, čo so sebou. Pochopí niekto moju bisexualitu?

Pozerávala som americký seriál L-word, zachytávala som informácie, že bisexualita žien je naozaj častá. Ale nikde a nikdy som nemala pocit, že o tej svojej bisexualite a túžbe milovať sa so ženou, môžem s niekým konečne hovoriť. Vedela som, že nie som sama, len som stále nevedela, kde sú tie ženy, ktoré majú podobný ,,problém” so sexuálnou orientáciou ako ja.
Mám muža, milujem ho a máme spolu krásnu rodinu. Nikdy som nepochybovala o mojej láske k nemu, ale stále som cítila, že v sebe popieram niečo, čo poprieť nejde. Jedine tak, prekryť a umlčať inými aktivitami. Časom som myslela, že som svoju prirodzenosť umlčala, až kým raz neprišla do môjho života žena, ktorá ma pobozkala a potom premilovala so mnou celú noc.
Nebolo to ideálne. Mala som výhrady voči tomu čo robím. Nebozkávala ako bozkáva môj muž, ale dotýkala som sa zrazu jemného ženského tela, kriviek a … Áno, dotýkala som sa jej rozkroku, jej vagíny a bola som zo všetkého zmätená. Zažívala som krásu vytúženého poznania a zmätok zároveň.
Neskôr som pochopila, že pre ňu išlo iba o skúšku poznania… Chcela si vyskúšať, aké je to so ženou. Vyskúšať a ísť ďalej. Myslím, že sa tomu hovorí flexisexualita.
Ale vo mne rástla spomienka, ktorú som si najprv vyzdobovala tak, ako som si ju chcela pamätať alebo akú by som si ju priala zopakovať. Dokonalejšie, pomalšie, nežnejšie. Ale zároveň vo mne rástla aj výčitka voči mužovi, ktorého milujem. Stále viac a viac. Stála tá chvíľka rozkoše za to? Nevedela som si odpovedať. Možno kvôli sebapoznaniu. Možno to tak malo byť.
Potom som kdesi zazrela Laurinu knihu. Viem, že niektoré čitateľky majú komentáre k jej štýlu. Viem aj, že Laura vysvetľovala, ako celá kniha vznikala. Dobre, nie je dokonalá, ale existuje a je to prvá kniha, ktorej sa niekto zo slovenských autoriek venuje bisexualite žien. Ženám, ako som ja. Ktoré túžia po dotyku inej ženy a nevedia, čo s takouto túžbou. Krásne napísané! Pri niektorých stránkach som tak precitla, že som ich preplakala. Najmä v pasáži, kedy Lucy popisuje ako túži po žene a ako miluje svojho muža… Ako z môjho života…

Laura, ďakujem, že som našla tvoju knihu. Našla som v nej mnohé odpovede. Prinajmenšom záchrannú správu o tom, že nie som jediná, ktorá túži po žene, aj keď je to pre celý zvyšok jej blízkeho sveta nepochopiteľné…

Simona

3 Comments

  1. Carmen píše:

    Tak, tento príbeh je ako z môjho života,.. až na fakt, že ja ešte deti nemám. Dovolím si tvrdiť, že svojho partnera naozaj ľúbim. Ale v blízkosti žien, ktoré sú mi sympatické je to už ťažšie. Mnohokrát na to myslím, aké by to bolo, keby som také niečo mohla zažiť. Tie jemné dotyky, predstaviť si ich, je pre mňa na zbláznenie. Nikdy so síce nezažila žiadne milovanie so ženou, ale viem…že ma to veľmi láka. A myslím si, že to nebude dlho trvať..a raz neodolám. Tá neha, a fakt, že by sa ma nejaká žena mala dotýkať,.. ma mnohokrát viac láka a vzrušuje, ako predstava, že noc strávim s mužom.

  2. Daniela píše:

    Milá Simona, ani nevieš, ako ti rozumiem. Neviem, či s tým bude Laura súhlasiť, ale rada by som si s tebou písala priamo. Je to možné?

    Daniela

  3. milenkyzien píše:

    Zažila som niečo obdobné. Zviedla ma a potom sa tvárila, že nič nebolo. Cítila som sa hrozne. Ale neskôr, keď ma to prešlo, sme sa stretli na jednej akcii a bola ku mna taká láskavá a otvorená, že ma dostala do zmätku. Vedela som, že keby som len trochu naznačila svoje túžby, tak by sa mohlo zopakovať, čo vtedy..

    Ale bála som sa. Asi som sa viac bála, ako túžila. Aj keď moja túžba nebola zanedbateľná.

    Rada by som mala milenku, ktorá ma bude milovať rovnako ako ja ju. Dnes viem, že po nej túžim.

    Sofie

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s