– Mohla by si ešte zostať, prosím, – povedala prísnym tónom Kristíne, keď sa modelky začali baliť.
Prikývla.
– Prečo som tu mala zostať? – spýtala sa Laury, keď zostali samé.
– Ty nevieš?
Pokrútila hlavou.
– Neverím ti, – usmiala sa na ňu, i keď schladila tón svojho hlasu, aby pôsobila neprístupne.
– Naozaj neviem, – odvetila a tvárila sa veľmi naivne.
– Myslela som si, že máme dosť záberov.
– Také, aké ti chcem urobiť ešte nemáš.
– Nie? – doberala si ju.
– Chcem ťa nafotografovať nahú, – vyslovila jasne a pozerala sa jej do očí.
Bola vážna, ani sa neusmiala.
– Mám sa vyzliecť? – spýtala sa Kristína, kým si Laura nastavovala fotoaparát.
– Prosím, – odpovedala zdvorilo, ale zámerne chladne.
Kristína sa pomaly sa vyzliekala a pozerala pri tom na Lauru. Pozorovala, ako pri každom jej pohybe stláča spúšť.
Laura k nej podišla a odtiahla Kristíne okraj nohavičiek.
– Takto si ich nechaj odhrnuté, – prikázala a položila jej ruku na okraj prádla. – Ešte si ich odhrň!
Poslúchla ju.
– Tak. Pridaj aj druhú ruku.
Oboma rukami odhŕňala okraje nohavičiek.
– Výborne!
Urobila pár záberov a potom jej prikázala zmeniť pohyb.
– Čo budeš chcieť teraz? Aby som si vložila prsty do lona?
– Nie! To robia všetky modelky.
– Mám zostať tajomná?
– Nie! Teraz mi ju ukáž celú. Ale nechaj si košeľu, – prikázala Laura a pokračovala v zachytávaní záberov.
– Máš ju zarosenú, vieš o tom? – povedala vážne, čím chcela Kristínu dostať do rozpakov.
Chcela ju úplne zneistiť….
Utrela si prstami vlhký rozkrok a ukázala jej mazľavé prsty na kameru fotoaparátu.
– Čuduješ sa? – spýtala sa potichu.
Čakala, že Laura odloží fotoaparát a príde k nej. Ale neprišla. Vzdialila sa. Vzala do ruky malé zrkadlo, až potom prišla ku Kristíne a položila jej ho pod lono.
– Budem fotografovať jej mokrý odraz, – odvetila a tvárila sa, že ju naozaj zaujíma len technická stránka fotografického efektu.
Pokračovala. Kristíniným telom prebehlo malé zachvenie. Uvedomovala si, že je krásna, muži jej to často opakovali, ale chcela vedieť, aké to môže byť so ženou. Laurina neprístupnosť ju provokovala. Priťahovala ju. Chcela, aby to bola ona. Chcela, aby to bolo teraz!
– Krásne…, – usmiala sa po prvýkrát.
Kristína na ňu pozrela a túžobne si prešla prstami po tele. Vyzývala ju pohľadom k dotykom, ale Laura neprestávala fotografovať.
– Ukáž mi prsia. Stačí jedno, – povedala chladne.
Poslúchla ju.
– Hraj sa s ním, – prikázala.
Skúsila to.
– Nie tak, – povedala a podišla k nej. Na chvíľu odložila fotoaparát a chytila ju za ňadro.
– Takto, pozri. Nikdy to nerobíš? – spýtala sa jej a prstom jej prechádzala po bradavke.
Na okamih jej vložila prst medzi jej pery, aby ho navlhčila a zase hladila jej bradavku. Stále sa tvárila, akoby bolo Kristínino telo len vecou, ktorú má nafotografovať. Výborne hrala, že sa jej žiadna vášeň netýka. Veľmi dobre vedela, čo tým chce dosiahnuť. Keď Kristínu rozdráždila, vzala si zase svoj stroj do rúk a pokračovala v práci.
Bola z toho všetkého zmätená a nevedela, ako Lauru zviesť.
– Neprestávaj, – povedala jej, keď pochopila Kristínino zneistenie. – Pokračuj, si nádherná.
Po tých slovách urobili ešte niekoľko záberov. Laurino vzrušenie každým stlačením spúšte gradovalo, bolo už nemožné, aby ho naďalej skrývala.
– Si fakt dobrá, ukáž mi ju ešte, – vyzývala ju a Kristína vďaka jej povzbudzovaniu pózovala presne tak, ako sa od nej očakávalo.
Zazvonil jej telefón. Ignorovala ho, ale zvonil znova a po krátkej prestávke medzi zvoneniami Laura pochopila, že kým ho nezdvihne, bude bojovať s nesústredenosťou svojej modelky.
– Zdvihni ho, aj tak sme skoro hotové, – povedala.
Vedela, že boli hotové už dávnejšie, aj to, že mnohé z posledných záberov robí len kvôli hre, ktorú s ňou hrala.
Odložila fotoaparát a kým Kristína telefonovala, jemnými pohybmi ruky jej stiahlanz pliec priesvitnú košeľu. Prstami jej pohladila šiju a keď modelka vypla hovor, dotkla sa jej perami zátylku.
– Bola si výborná, – šepla.
Kristína sa otočila, rukou sa jej zaborila do vlasov a pritiahla si jej tvár ku svojej, aby ju mohla pobozkať.
– Ďakujem. Vzrušovalo ma to, – povedala prosto.
– Videla som, – usmiala sa Laura. – Vlhla si nádherne. Chceš mi ešte ukázať ako?
Neodpovedala. Jemne roztiahla nohy, chytila ju za ruku a vložila jej prsty do svojho lona.
– Krásne ju sťahuješ, – šepla Kristíne.
I keď Kristína nemala žiadny sexuálny zážitok so ženou, už na prvýkrát sa dostali ďalej, než by snívala. Akoby Laura presne vedela, kde a ako sa jej dotýkať. Bozkávala ju na pery s nehou, akú nepoznala. Bozkávala ju, akoby ju len ochutnávala. Akoby ani nemala jazyk.
Kristína jej opätovala nehu, ktorú považovala podľa seba za príjemnú. Jemnými dotykmi končekov nechtov jej prechádzala po chrbte. Zdalo sa, že trafila.
– Milujem to, – povedala Laura tlmeným hlasom, – zbožňujem to!
Obe boli už pri práci tak veľmi zapojené do predohry, že nechýbalo veľa, aby svoj vrchol dosiahli takmer okamžite…
– Takto si namotávaš dievčatá? Hráš sa na ľadovú kráľovnú? – doberala si ju, keď ležali vedľa seba obe nahé.
Zasmiala sa.
– To nie je potrebné, – povedala Laura sebaisto.
– Ponúkajú sa ti samé, čo?
– Ale teba som chcela namotať práve inak, aby si pózovala tak krásne, ako si pózovala, – odvetila a prevalila ju na chrbát.
Začala ju zase bozkávať a chcela ju ešte raz.
– Prepáč, už musím domov, – povedala smutne Kristína.
– Kto ti volal?
– Môj snúbenec…
– Ty sa budeš vydávať?
– Ešte včera som si to myslela.
– Už sa nebudeš vydávať? – zasmiala sa Laura.
– Neviem, – povedala nepresvedčivo.
– Ty si to so ženou predtým…?
– Nie, – zastavila ju. – Prečo sa pýtaš? – spýtala sa Laura.
– Máš napísané na čele, že…
– Že sa mi páčia aj ženy?
– Uhm.
– Aj ženy. Netráp sa tým, – povedala a zľahka ju pobozkala. – Už musím…
Keď zatvárala dvere ateliéru, znova na ňu žmurkla. Laura jej poslala letmý bozk a zapálila si cigaretu.
Niekedy zostávala v ateliéri na noc. Nebývala príliš ďaleko, ale po noci, akou bola táto sa nevracala späť do bytu, v ktorom bývala so svojim mužom. Bola zásadová. Po noci, ako táto, si vedľa neho nelíhala. Počkala, kým v nej všetko doznie a prišla za ním zbavená zvyškov svojich nových zážitkov.
Potiahla si z cigarety a usmiala sa nad svojou dnešnou korisťou. Aké ľahké… Potom sa na okamih zamyslela a vrátila do čias, keď pracovala v úplne inej oblasti a ani by jej nenapadlo, že sa z nej stane fotografka. Zablúdila k svojej prvej ženskej láske, k Patrícii. K žene, ktorej by nikdy nebola neverná. Len keby s ňou ešte mohla byť a nedelilo by ju od nej tak priveľa hraníc a svetov…
Z knihy Milenky /Vydavateľstvo Motýľ, 8/2010, internetové objednávky knihy – TU/