Čo keď ťa znova zneužijem?

Vtedy večer sa vracali spolu z kina. Nina mala nádherné letné šaty. Možno ani nie tak nádherné, ako provokujúce. Kopírovali jej krivky a zvýrazňovali dekolt. Keď boli v blízkosti jazera, Saša ju požiadala, aby k nemu odbočila. Poslúchla ju. Obe vedeli prečo. Len čo Nina vypla motor, Saša sa k nej nahla a rukou ju jemne pohladila po vnútornej strane stehna. Presne vedela, kam mám siahnuť a tušila, aká bude odozva. Jej olivovozelené oblečenie mala v ten večer prezreté viac než film, pri ktorom presedeli dve hodiny.
Nina mala privreté oči a vzdychla, čo Sašu ešte viac vzrušilo.
– Si krásna žena, – šepla.
Nina sa rozplakala a zašepkala, že jej muž nič podobné nehovorieva.
– Hovorím ti to ja, – povedala Saša a ruku posúvala stále vyššie.
Zbožňovala, keď vzdychala. – Páči sa mi, keď sa dotýkam tvojho tela a ono tak pekne odpovedá. Si krásna, môžeš mať iných mužov, než je ten tvoj, – opakovala jej.
Nasycovala sa jej vzdychmi, pocitom, že sa jej môže zmocni ťa ovládať ju.

   Niekedy sa spolu milovali len ony dve. Niekedy sa spolu milovali všetci traja. A niekedy jej Saša dopriala Filipa vo dvojici. Sama nerozumela tomu, ako to zvláda. Vlastne tomu nerozumel z celej trojice nik. Boli ovládaní neznámou silou vášne, ktorej nedokázali čeliť rozumom…

. .. – Vieš, on mi ťa zakazoval, – sťažovala sa na svojho nového priateľa.
– Viem, písala si mi to. Vraj si myslí, že som ťa zneužívala, – zasmiala sa Saša.
– Je to zvláštne, lebo napriek tomu si prvá osoba, ktorej môžem zavolať, keď mám problém, – povedala Nina.
Sedela na pohovke a pozerala na Sašu, kým si vyzliekala sveter.
Prisadla si k nej.
Chvíľu len tak sedeli vedľa seba. Nemo a nehybne.
– Môžem sa ti vyplakať?
– Plač, moja, – odvetila a privinula si ju k sebe.
Nina rozprávala o svojom čerstvom trápení.
– Vieš, že si krásna?– objala ju Saša a utrela jej slzy.
– Naozaj?– prerušila svoje rozprávanie.
– Čo keď ťa znova zneužijem, Nina? – spýtala sa vážne.
– Neviem, – povedala a venovala jej spýtavý pohľad. – Neviem, či by to bolo zneužitie, – vysvetlila a pritisla si k nej tvár tak blízko, aby ju zbavila pochybností, – bozkávaj ma!
Zdvihla jej ruky nad hlavu. Svojou rukou ich pridŕžala a druhou sa jej dotýkala. Vedela, ako sa jej to páči.
– Zneužijem ťa, – šepla a bruškami prstov sa jemne obtrela o obrysy jej úst. Vzdychla.
– Chceš to?
Naklonila sa k Sašinmu uchu a najtichším hlasom, akým to dokázala, zaprosila:
– Zneuži ma!

úryvok z knihy Milenky

Citáty a krátke úryvky z Mileniek

  • Vedela si predstaviť, tú krátku chvíľu plnú rozkoše. Ale nevedela, čo by si počala zo svojimi pocitmi potom, neskôr keď sa vášeň rozplynie…
  • – Na trápenie je vždy dosť času, ale my, čo sa tak rady trápime, niekedy túto pravdu nechceme počuť. Len tí, ktorí si už trápenia užili dosýta, dokážu sa vzdať tejto zbytočnej bolesti, – pripomenula jej Sofia a nechala Lucy vyplakať sa. – Keď sa zbavíš trápenia, čakajú ťa celkom nové zážitky, – predpovedala jej časť z možnej budúcnosti, ktorá sa jej na krátky okamih vynorila…

  • – Mám na teba šialenú chuť a ťažko sa mi odoláva, ale možno by bolo by lepšie, kebysom išla do inej izby, – vyšlo z Lucy.
    – Nechoď. Aj tak mi neodoláš. Či už dnes, alebo inokedy.
    -Vždy ťa to bude dráždiť.

  • Sme v tom. V dave odsúdených más. V dave neverníkov, ktorých som vždy zatracovala. ..

Ako by ste dopísali tento príbeh vy?

Zoznámili sme sa na obchodnom stretnutí. Pôvodne malo trvať len tridsať minút a natiahlo sa na dve hodiny. Neviem, o čom sme hovorili, bola to viac menej reč očí. Na záver sme si potvrdili nový termín. Dôvod nášho mítingu bol tak ľahko naplniteľný, ale my sme ho nenaplnili. Naopak, dohodli sme si ďalšiu schôdzku, na ktorej sme si mali potvrdiť zbytočné detaily. Z jej pohľadov bolo také jasné, prečo sa vyhovára na svoju nadriadenú. Tvrdila, že si musí u nej môj návrh nechať odobriť, ale to nebol skutočný dôvod. Vedela som, že sa so mnou ešte chce stretnúť.  

   Páčila sa mi. Rada som pristala na jej hru. Kým mi vysvetľovala nejaké pracovné nezmysly a skláňala sa pre nejaké materiály do šuplíka, prehliadala som si jej dekolt a predstavovala, aká je, keď je nahá. Ktovie na čo myslela ona, keď si so mnou dohadovala ďalšie stretnutie. Ešte v ten večer ma požiadala na facebooku o priateľstvo…

Ako by ste tento príbeh dopísali vy? Stačí, ak prostredníctvom komentárov dopíšete pár viet, ktoré sa vám žiada dopísať.
Píšte, snívajte alebo si želajte…

Laura

Plakala som, nevedela som, čo so sebou. Pochopí niekto moju bisexualitu?

Pozerávala som americký seriál L-word, zachytávala som informácie, že bisexualita žien je naozaj častá. Ale nikde a nikdy som nemala pocit, že o tej svojej bisexualite a túžbe milovať sa so ženou, môžem s niekým konečne hovoriť. Vedela som, že nie som sama, len som stále nevedela, kde sú tie ženy, ktoré majú podobný ,,problém” so sexuálnou orientáciou ako ja.
Mám muža, milujem ho a máme spolu krásnu rodinu. Nikdy som nepochybovala o mojej láske k nemu, ale stále som cítila, že v sebe popieram niečo, čo poprieť nejde. Jedine tak, prekryť a umlčať inými aktivitami. Časom som myslela, že som svoju prirodzenosť umlčala, až kým raz neprišla do môjho života žena, ktorá ma pobozkala a potom premilovala so mnou celú noc.
Nebolo to ideálne. Mala som výhrady voči tomu čo robím. Nebozkávala ako bozkáva môj muž, ale dotýkala som sa zrazu jemného ženského tela, kriviek a … Áno, dotýkala som sa jej rozkroku, jej vagíny a bola som zo všetkého zmätená. Zažívala som krásu vytúženého poznania a zmätok zároveň.
Neskôr som pochopila, že pre ňu išlo iba o skúšku poznania… Chcela si vyskúšať, aké je to so ženou. Vyskúšať a ísť ďalej. Myslím, že sa tomu hovorí flexisexualita.
Ale vo mne rástla spomienka, ktorú som si najprv vyzdobovala tak, ako som si ju chcela pamätať alebo akú by som si ju priala zopakovať. Dokonalejšie, pomalšie, nežnejšie. Ale zároveň vo mne rástla aj výčitka voči mužovi, ktorého milujem. Stále viac a viac. Stála tá chvíľka rozkoše za to? Nevedela som si odpovedať. Možno kvôli sebapoznaniu. Možno to tak malo byť.
Potom som kdesi zazrela Laurinu knihu. Viem, že niektoré čitateľky majú komentáre k jej štýlu. Viem aj, že Laura vysvetľovala, ako celá kniha vznikala. Dobre, nie je dokonalá, ale existuje a je to prvá kniha, ktorej sa niekto zo slovenských autoriek venuje bisexualite žien. Ženám, ako som ja. Ktoré túžia po dotyku inej ženy a nevedia, čo s takouto túžbou. Krásne napísané! Pri niektorých stránkach som tak precitla, že som ich preplakala. Najmä v pasáži, kedy Lucy popisuje ako túži po žene a ako miluje svojho muža… Ako z môjho života…

Laura, ďakujem, že som našla tvoju knihu. Našla som v nej mnohé odpovede. Prinajmenšom záchrannú správu o tom, že nie som jediná, ktorá túži po žene, aj keď je to pre celý zvyšok jej blízkeho sveta nepochopiteľné…

Simona

Tanja – úryvok z knihy Milenky

– Už viem, čo by som vášmu bratovi odpovedala, keby sa ma znova spýtal, čím by ste ma potešili.
– Čím? – spýtala sa a čakala na okamih zlomu.
 Cítila, že to príde.
 Cítila to z Ráchel…
– Povedala by som mu: Prajem si, aby ma vaša sestra pobozkala.
Čítať ďalej “Tanja – úryvok z knihy Milenky”

Kristína – úryvok z knihy Milenky

– Mohla by si ešte zostať, prosím, – povedala prísnym tónom Kristíne, keď sa modelky začali baliť.

Prikývla.

– Prečo som tu mala zostať? – spýtala sa Laury, keď zostali samé.

– Ty nevieš?

Pokrútila hlavou.

– Neverím ti, – usmiala sa na ňu, i keď schladila tón svojho hlasu, aby pôsobila neprístupne.

– Naozaj neviem, – odvetila a tvárila sa veľmi naivne.

– Myslela som si, že máme dosť záberov.

– Také, aké ti chcem urobiť ešte nemáš.

– Nie? – doberala si ju.

– Chcem ťa nafotografovať nahú, – vyslovila jasne a pozerala sa jej do očí.

Bola vážna, ani sa neusmiala.

– Mám sa vyzliecť? – spýtala sa Kristína, kým si Laura nastavovala fotoaparát.

– Prosím, – odpovedala zdvorilo, ale zámerne chladne. 

Kristína sa pomaly sa vyzliekala a pozerala pri tom na Lauru. Pozorovala, ako pri každom jej pohybe stláča spúšť.

Laura k nej podišla a odtiahla Kristíne okraj nohavičiek.

– Takto si ich nechaj odhrnuté, – prikázala a položila jej ruku na okraj prádla. – Ešte si ich odhrň!

Poslúchla ju.

– Tak. Pridaj aj druhú ruku.

Oboma rukami odhŕňala okraje nohavičiek.

– Výborne!

Urobila pár záberov a potom jej prikázala zmeniť pohyb.

– Čo budeš chcieť teraz? Aby som si vložila prsty do lona?

– Nie! To robia všetky modelky.

– Mám zostať tajomná?

– Nie! Teraz mi ju ukáž celú. Ale nechaj si košeľu, – prikázala Laura a pokračovala v zachytávaní záberov.

– Máš ju zarosenú, vieš o tom? – povedala vážne, čím chcela Kristínu dostať do rozpakov.

Chcela ju úplne zneistiť….

Utrela si prstami vlhký rozkrok a ukázala jej mazľavé prsty na kameru fotoaparátu.

– Čuduješ sa? – spýtala sa potichu.

Čakala, že Laura odloží fotoaparát a príde k nej. Ale neprišla. Vzdialila sa. Vzala do ruky malé zrkadlo, až potom prišla ku Kristíne a položila jej ho pod lono.

– Budem fotografovať jej mokrý odraz, – odvetila a tvárila sa, že ju naozaj zaujíma len technická stránka fotografického efektu.

Pokračovala. Kristíniným telom prebehlo malé zachvenie. Uvedomovala si, že je krásna, muži jej to často opakovali, ale chcela vedieť, aké to môže byť so ženou. Laurina neprístupnosť ju provokovala. Priťahovala ju. Chcela, aby to bola ona. Chcela, aby to bolo teraz!

– Krásne…, – usmiala sa po prvýkrát.

Kristína na ňu pozrela a túžobne si prešla prstami po tele. Vyzývala ju pohľadom k dotykom, ale Laura neprestávala fotografovať.

– Ukáž mi prsia. Stačí jedno, – povedala chladne.

Poslúchla ju.

– Hraj sa s ním, – prikázala.

Skúsila to.

– Nie tak, – povedala a podišla k nej. Na chvíľu odložila fotoaparát a chytila ju za ňadro.

– Takto, pozri. Nikdy to nerobíš? – spýtala sa jej a prstom jej prechádzala po bradavke.

Na okamih jej vložila prst medzi jej pery, aby ho navlhčila a zase hladila jej bradavku. Stále sa tvárila, akoby bolo Kristínino telo len vecou, ktorú má nafotografovať. Výborne hrala, že sa jej žiadna vášeň netýka. Veľmi dobre vedela, čo tým chce dosiahnuť. Keď Kristínu rozdráždila, vzala si zase svoj stroj do rúk a pokračovala v práci.

Bola z toho všetkého zmätená a nevedela, ako Lauru zviesť.

– Neprestávaj, – povedala jej, keď pochopila Kristínino zneistenie. – Pokračuj, si nádherná.

Po tých slovách urobili ešte niekoľko záberov. Laurino vzrušenie každým stlačením spúšte gradovalo, bolo už nemožné, aby ho naďalej skrývala.

– Si fakt dobrá, ukáž mi ju ešte, – vyzývala ju a Kristína vďaka jej povzbudzovaniu pózovala presne tak, ako sa od nej očakávalo.

Zazvonil jej telefón. Ignorovala ho, ale zvonil znova a po krátkej prestávke medzi zvoneniami Laura pochopila, že kým ho nezdvihne, bude bojovať s nesústredenosťou svojej modelky.

– Zdvihni ho, aj tak sme skoro hotové, – povedala.

Vedela, že boli hotové už dávnejšie, aj to, že mnohé z posledných záberov robí len kvôli hre, ktorú s ňou hrala.

   Odložila fotoaparát a kým Kristína telefonovala, jemnými pohybmi ruky jej stiahlanz pliec priesvitnú košeľu. Prstami jej pohladila šiju a keď modelka vypla hovor, dotkla sa jej perami zátylku.

– Bola si výborná, – šepla.

Kristína sa otočila, rukou sa jej zaborila do vlasov a pritiahla si jej tvár ku svojej, aby ju mohla pobozkať.

– Ďakujem. Vzrušovalo ma to, – povedala prosto.

– Videla som, – usmiala sa Laura. – Vlhla si nádherne. Chceš mi ešte ukázať ako?

Neodpovedala. Jemne roztiahla nohy, chytila ju za ruku a vložila jej prsty do svojho lona.

– Krásne ju sťahuješ, – šepla Kristíne.

I keď Kristína nemala žiadny sexuálny zážitok so ženou, už na prvýkrát sa dostali ďalej, než by snívala. Akoby Laura presne vedela, kde a ako sa jej dotýkať. Bozkávala ju na pery s nehou, akú nepoznala. Bozkávala ju, akoby ju len ochutnávala. Akoby ani nemala jazyk.

Kristína jej opätovala nehu, ktorú považovala podľa seba za príjemnú. Jemnými dotykmi končekov nechtov jej prechádzala po chrbte. Zdalo sa, že trafila.

– Milujem to, – povedala Laura tlmeným hlasom, – zbožňujem to!

Obe boli už pri práci tak veľmi zapojené do predohry, že nechýbalo veľa, aby svoj vrchol dosiahli takmer okamžite…

– Takto si namotávaš dievčatá? Hráš sa na ľadovú kráľovnú? – doberala si ju, keď ležali vedľa seba obe nahé.

Zasmiala sa.

– To nie je potrebné, – povedala Laura sebaisto.

– Ponúkajú sa ti samé, čo?

– Ale teba som chcela namotať práve inak, aby si pózovala tak krásne, ako si pózovala, – odvetila a prevalila ju na chrbát.

Začala ju zase bozkávať a chcela ju ešte raz.

– Prepáč, už musím domov, – povedala smutne Kristína.

– Kto ti volal?

– Môj snúbenec…

– Ty sa budeš vydávať?

– Ešte včera som si to myslela.

– Už sa nebudeš vydávať? – zasmiala sa Laura.

– Neviem, – povedala nepresvedčivo.

– Ty si to so ženou predtým…?

– Nie, – zastavila ju. – Prečo sa pýtaš? – spýtala sa Laura.

– Máš napísané na čele, že…

– Že sa mi páčia aj ženy?

– Uhm.

– Aj ženy. Netráp sa tým, – povedala a zľahka ju pobozkala. – Už musím…

Keď zatvárala dvere ateliéru, znova na ňu žmurkla. Laura jej poslala letmý bozk a zapálila si cigaretu.

Niekedy zostávala v ateliéri na noc. Nebývala príliš ďaleko, ale po noci, akou bola táto sa nevracala späť do bytu, v ktorom bývala so svojim mužom. Bola zásadová. Po noci, ako táto, si vedľa neho nelíhala. Počkala, kým v nej všetko doznie a prišla za ním zbavená zvyškov svojich nových zážitkov.

Potiahla si z cigarety a usmiala sa nad svojou dnešnou korisťou. Aké ľahké… Potom sa na okamih zamyslela a vrátila do čias, keď pracovala v úplne inej oblasti a ani by jej nenapadlo, že sa z nej stane fotografka. Zablúdila k svojej prvej ženskej láske, k Patrícii. K žene, ktorej by nikdy nebola neverná. Len keby s ňou ešte mohla byť a nedelilo by ju od nej tak priveľa hraníc a svetov…

Z knihy Milenky /Vydavateľstvo Motýľ, 8/2010, internetové objednávky knihy – TU/

Napíšte mi Váš príbeh

Máte chuť podeliť sa o svoje myšlienky, dohady, otázky alebo príbehy? V knihe Milenky (Vydavateľstvo Motýľ, 8/2010)  si prečítate viacero príbehov žien, ktoré sa milovali so ženam. Spoznáte myšlienky, ktoré hlavné hrdinky nedokázali nepočuť. Niektoré mi svoj príbeh vyrozprávali, niektoré mi svoj príbeh zaslali emailom a boli aj také, ktoré o svojom zážitku chceli hovoriť osobne, pretože neradi píšu. 
Ste na správnom mieste. www.milenky-zien.sk sú určené pre Vás.

Ukrývané slabosti

Sedela oproti nej na pohovke. Vedľa ležala jej malá dcérka, ktorú škrabkala po chrbte.
– Ty sa máš. Annie ti už hodinu škrabká chrbát, – povedala dcére, aj keď adresátom poznámky bola ona…
– Poď k nám, aj tebe ho poškrabkám, – odvetila a žmurkla na Lucy.

 
  Predstavila si, čo by s ňou spravilo, keby jej prstami prešla po chrbte… Po všetkých tých bodoch, ktoré ju rozpália. Zasmiala sa, čím odmietla jej ponuku. Lenže v inej situácii by neodmietla.Vedela to. Bol to jej vnútorný boj.  S čím bojuje on?
 Bojuje s pokušením ochutnať iné ženy?
 Nezniesla, keby vedela, že je jej neverný… Pritom…
 Nahovárala si, že v jej prípade je to trochu iné…
 
 

 Nie všetky ženy vedia o jej slabosti. Spoločensky sa predpokladá,  že je predsa „normálna“. Ale ona normálna nie je!

 Úryvok z knihy Milenky (Vydavateľstvo Motýľ, 8/2010)
 

 

 

 

Nemusíš sa pýtať, odpoveď si spoznala

– Som z teba v rozpakoch, – povedala uprostred pracovného rozhovoru. Neodpovedala. Iba na ňu nemo hľadela.
Naklonila sa k nej, ľavou rukou si zakryla tvár, aby náhodou nik pri vedľajšom stole nepočul, čo jej chce povedať. Zavŕtala sa do nej pohľadom a ona jej ho opätovala.
– Chcem o tebe niečo vedieť a keď neodpovieš, pochopím to.
– Nemusíš sa pýtať, – usmiala sa. – Odpoveď si spoznala, – žmurkla na ňu.
   Stiahla svoje prsty a jemne sa pohladila po vlastnom dekolte. Páčilo sa jej, čo po jej slovách pocítila. Žiadna mrazivá vášeň. Naopak, horúci poct, ktorý sa prejavil zvlhnutím istej časti tela…
– Tak potom musíš vedieť, aké je to hebké a pekné… Iné… – pokračovala, aby provokovala, lebo chcela mať navrch. Bola rozhodnutá, že ju chce mať definovanú. Chce vedieť, na čom je, prečo ju namotáva, občas nelogicky ignoruje, naťahuje a potom, keď sa stretnú, tak ju vyzlieka pohľadom donaha.
– Áno? – spýtala sa, lebo sa chcela vyhnúť odpovedi a celkom sa tešila, že sa s ňou môže hrať. Chápala, že to už dlho nepotrvá, ale bála sa prekročiť prvú hranicu.
– Áno, – zložila svojou odpoveďou zbrane a odpia si z džúsu, lebo jej medzitým celkom vyschlo v krku. – A teraz, keď máme v niektorých veciach jasnejšie, sa môžeme vrátiť k našim pracovným témam, – usmiala sa na ňu a čakala, čo odpovie. 
   Aj keď nereagovala podľa jej predstáv, pocítila úľavu a akési malé víťazstvo. Malú slobodu v komunikácii, kde ju obmedzovalo mlčanie o tabuizovanej téme, akou bol jej vzťah k ženám. 
  
Usmiala sa a najradšej by sa na ňu bola vrhla. Šialene ju priťahovala, ale okolo bolo príliš veľa ľudí, preto nebolo možné, aby čokoľvek dotykmi prejavila.
 
 

 Úryvok z knihy Milenky (Vydavateľstvo Motýľ, 8/ 2010, internetová objednávka knihy TU)
 
 
 

 

 

O čom je kniha Milenky?

Príbehy žien, ktoré sa milovali so ženami…
Možno by im nikdy nenapadlo, že v ich vzťahu je aj
viac ako priateľstvo. A možno to ani nebolo priateľstvo,
len sila chémie, ktorej nedokázali čeliť.
Čo sa stalo potom, keď ochutnali pery inej ženy?
Niektoré považovali svoj zážitok so ženou za náhodný
rozmar, niektoré za spestrenie sexuálneho života
a niektoré bojovali s prijatím svojej bisexuality.
Milovať muža a milovať ženu, dá sa to vôbec?
Nezaoberali sa tým, jednoducho sa to prihodilo a boli
v tom až po uši…
– Snívam o tebe, – povedala, keď okolo nej prešla a pohľadom naznačila, čo má v úmysle.
V okamihu, keď veta doznela, naplnila ju silná túžba. Nechcela ju v sebe potláčať. Takú krásnu a tvorivú túžbu. Otočila sa k nej tvárou, objala okolo drieku a bez váhania ju pobozkala.
– Vráť sa v noci, som sama.
– Naozaj by si to chcela? – spýtala sa a v očiach mala pohľad, ktorý ju ešte viac vzrušoval.
Pobozkala ju, čím ju presvedčila, že NEMOŽNÉ NIE JE
a dvetisíc rokov stará Morálka len bezmocne povzdychla.

Napíšte mi Váš príbeh, ak máte chuť…

Laura

Dve krásne ženy…

    Dve krásne ženy v spoločenských šatách s hlbokým výstrihom cez odhalený chrbát prichádzali na ples. Muž, ktorý ich sprevádzal, objímal len jednu z nich.
Bol to utešený pohľad. Saša objímala tú druhú ženu okolo pása, a tá si oboma rukami držala kabelku.
  
Dve sexi ženy. Krásne, pomyslel si. Mať ich tak obe…
  
Saša sa na okamih otočila k Filipovi a žmurkla na neho.
– Drahý, ty si obzeráš naše pozadia!
– Veď je čo obzerať, – povedal šibalsky.
   Napadlo jej to, čo jemu. Smieť siahnuť na obe krásne telá. Na ňu aj na neho. Na ňu aj na ňu… Usmiala sa na Helenu a pohľadom jej vyjadrila svoju náklonnosť. Vedela si prestaviť dejstvo v trojici s týmito peknými ľuďmi.
  
Všetci chceli to isté, otázne bolo, kto začne.

   Zažila s ním príbeh, ktorý jej podobné želanie naplnil, ale tentokrát už nemala chuť na dlhé vyčkávanie, ani na nekonečne sa opakujúce melodrámy. Keď to má byť, tak čo najskôr. Chcela sa ubrániť dlhému príbehu, dlhému navykaniu, a potom dlhému odvykaniu kvôli chvíľke rozkoše. Chcela to hneď a bez stôp, ktoré vytvárajú hlboké emócie. Bez stôp na srdci, len s trochou lásky a príťažlivosťou bez hraníc. Nie tak, ako to kedysi zažili s Ninou. Vtedy sa zamilovala a nevedela, ako sa vymotať. Cesta z tej zvláštnej lásky bola nekonečná…

Úryvok z knihy Milenky (vydavateľstvo Motýľ, 8/2010, internetové objednávky knihy- TU)

Fotografka (úryvok z knihy Milenky)

    Stála pred nočným klubom a zaostrovala objektív na nevestu, s ktorou prichádzali svadobčania. Neznášala fotenia svadieb, ale rozhodla sa, že Kristíne vyhovie aspoň pri zvečnení tohto rituálu.
  
Vyzerala krásne ako vždy. Vlnité čierne vlasy lemovali jej opálenú tvár. Oblečená v nádherných svadobných šatách sa prešla popri návštevníkoch klubu a príbuzní, ktorí ju odtrhli od ženícha, ju opatrne sprevádzali. Keď ukradli nevestu, boli za ňu zodpovední.
   O chvíľu sa zjavil aj ženích a šťastný, že svoju manželku našiel,vzal ju do náručia. Fotoaparát zachytával krásne kamihy šťastnej dvojice. Nevesta, chránená objatím svojho najmilšieho, otvorila na chvíľu oči, krátko sa pozrela na Lauru a žmurkla na ňu tak, aby to videla len ona.
  
Laura odložila fotoaparát. Už nechcela ďalej pokračovať. Nemohla sa ženíchovi pozrieť do očí.
– Mám plnú kartu, – vyhovorila sa.
Zablahoželala novomanželom a rozlúčila sa.
  
Keď sa vracala do ateliéru, spomenula si na výrok jedného kamaráta. „Niekedy môže byť pre vydatú ženu iná ženská nebezpečnejšia ako chlap,“ usmiala sa, pokrútila hlavou a zaspomínala na to, ako sa s Kristínou nedávno zdržala v ateliéri…

Úryvok z knihy Milenky (Vydavateľstvo Motýľ, 8/2010, internetové objednávky knihy- TU)