Dve krásne ženy v spoločenských šatách s hlbokým výstrihom cez odhalený chrbát prichádzali na ples. Muž, ktorý ich sprevádzal, objímal len jednu z nich.
Bol to utešený pohľad. Saša objímala tú druhú ženu okolo pása, a tá si oboma rukami držala kabelku.
Dve sexi ženy. Krásne, pomyslel si. Mať ich tak obe…
Saša sa na okamih otočila k Filipovi a žmurkla na neho.
– Drahý, ty si obzeráš naše pozadia!
– Veď je čo obzerať, – povedal šibalsky.
Napadlo jej to, čo jemu. Smieť siahnuť na obe krásne telá. Na ňu aj na neho. Na ňu aj na ňu… Usmiala sa na Helenu a pohľadom jej vyjadrila svoju náklonnosť. Vedela si prestaviť dejstvo v trojici s týmito peknými ľuďmi.
Všetci chceli to isté, otázne bolo, kto začne.
Zažila s ním príbeh, ktorý jej podobné želanie naplnil, ale tentokrát už nemala chuť na dlhé vyčkávanie, ani na nekonečne sa opakujúce melodrámy. Keď to má byť, tak čo najskôr. Chcela sa ubrániť dlhému príbehu, dlhému navykaniu, a potom dlhému odvykaniu kvôli chvíľke rozkoše. Chcela to hneď a bez stôp, ktoré vytvárajú hlboké emócie. Bez stôp na srdci, len s trochou lásky a príťažlivosťou bez hraníc. Nie tak, ako to kedysi zažili s Ninou. Vtedy sa zamilovala a nevedela, ako sa vymotať. Cesta z tej zvláštnej lásky bola nekonečná…
Úryvok z knihy Milenky (vydavateľstvo Motýľ, 8/2010, internetové objednávky knihy- TU)
Milenky žien 