Napíšte mi Váš príbeh

Máte chuť podeliť sa o svoje myšlienky, dohady, otázky alebo príbehy? V knihe Milenky (Vydavateľstvo Motýľ, 8/2010)  si prečítate viacero príbehov žien, ktoré sa milovali so ženam. Spoznáte myšlienky, ktoré hlavné hrdinky nedokázali nepočuť. Niektoré mi svoj príbeh vyrozprávali, niektoré mi svoj príbeh zaslali emailom a boli aj také, ktoré o svojom zážitku chceli hovoriť osobne, pretože neradi píšu. 
Ste na správnom mieste. www.milenky-zien.sk sú určené pre Vás.

4 Comments

  1. martina píše:

    Milujem človeka , ktorí ma napĺňa, robí ma šťastním a lepším. Večer v jeho bezpečnom náručí zaspávam a ráno ma budia jeho bozky. Jeho smiech ma privádza do eufórie a viem , že jeho pohľad opetuje moje city. Pre svet by to znelo celkom príjemne pokiaľ by to nebola žena. To ona ma robí šťastnou , miluje a napĺňa. Láska si proste nevyberá. Nehľadí na rasu , na farbu očí či na pohlavie . Aj tá moja ignoruje všetko.Obidve si ju úplne chránime a skrývame pred celým svetom. Nikdy by som neverila že ona bude tá ktorá ma naučí milovať a byť milovaným. A ako k tomu došlo? Viete, keď chcete niečo v živote dosiahnuť , niečo čo si zaumienite a za každú cenu sa o to snažíte, je to váš CIEĽ. A aj ona bola. V opitosti človek urobí hocičo , a fakt je to pravda. V tú noc sme boli obidve opité a ja som ju proste pobozkala- nasilu a bez citov. Zozačiatku sa bránila ale potom podľahla. A tak sme sa bozkávali celú noc. Nebolo to krásne , ani romantické , ale bola to chvíľa ktorá zmenila všetko. Neskôr prišli ďalšie takéto chvíle zase opitosti a zase prebdených prebozkávaných nocí .Škoda že si to už presne nepametám , ale viem že na druhý deň sme sa obidve naseba preistotu od hanby ani nepozreli. Neskutočne sme si rozumeli . Dokázali sme prehovoriť a presmiať celú noc. Čas vtedy tak nesmierne rýchlo bežal a toto všetko prešlo do jedného veľkého búúm. Ani jedna z nás si neuvedomovala že z bozkov bez citu sa postupne stávali noci plné vášnivých hier a objatí. A kedy sme si to uvedomili? Začnem tým že to bola moja chyba. Popri nej som mala ešte jednu tzv. bokovku. Bolo to dievča o pol metra menšie odomňa , s očarujúcou tvárov a hlbokým pohľadom. Tiež som ju raz pobozkala, tiež bezcitov , a tiež nasilu .A tak to aj ostalo. Raz sme boli na jednej chate kde boli obidve moje „milenky“. Opila som sa a bola celý čas s tou mojou bokovkou. Pritom nás videla moja láska . Strašne sa rozplakala a všetko mi začala vyčítať dokonca mi vynadala a povedala že ma už nikdy v živote nechce vidieť. Ja som nechápala čo sa presne deje, ale aj napriek tomu som zase padla do náručia bokovky. Ani neviem čím ma tak priťahovala…a ona to zase všetko videla. Snažila som sa udobriť si ju no môj alkoholom vygumovaný mozog nechápal vážnosť situácie .Došlo mu to až keď už bolo po všetkom . Keď bola moja láska o 50 kilometrov vzdialená. Pomyslela som si : „Preboha ty ju miluješ , čo si to urobila?“ A tak som jej volala , písala , ospravedlňovala sa stále dookola. Ona mi všetko so slzami v očiach odpustila. Vyznala mi lásku a ja jej zase tú svoju. Do dneska sa každé ráno budíme vedľa seba a takisto aj zaspávame. Milujem ju . Niekedy sa city celkom nedajú opísať a tie naše sa vážne nedajú. Dlhé nočné telefonáty , smskovanie a vypisovanie na internete ako sa milujeme každý deň. Je to raj.Verím v Boha a preto verím aj že mi nikdy nezapočíta tento hriech pretože naozajstná láska predsa hriechom byť nemôže a tá naša je naozajstná . Výborne si rozumieme a milujeme sa dodnes ako poprví krát. Chcela by som , aby to bolo navždy , no bohužiaľ to nejde. Nás vzťah je spoločnosťou neakceptovateľný a navyše máme len po 18 rokov, čiže ktovie či o pár rokov nad tým len nekývneme rukou a s chuťou sa pozasmejeme. Milujem ju a preto chcem preňu to najlepšie, nech to je čokovek.

  2. Carmen píše:

    Na vlastnej koži som zažila lásku. Myslela som si, že láska k mužovi, je tá skutočná. Ale veľmi som sa mýlila,..kým som nespoznala moju najlepšiu kamarátku. Asi od detstva, lenže vtedy som to ešte nechápala. čo sa to so mnou vlastne dialo. Až teraz, mám 23 a priatela, s ktorým žijem tretí rok. A ona je príliš ďaleko. Dnes som si viac ako istá, že už nikdy nebudem môcť dať toľko lásky, ako vtedy jej. Dala som jej zo seba asi všetko. Myslím si, že už teraz tak nedokážem ľúbiť, – tak z celého srdca. A v tento víkend som jej to prvýkrát v živote povedala. Veľmi veľa vecí sa zmenilo, môj pohľad na vec. Na môj vzťah, na ňu, .. Povedala som jej, že nič tým pokaziť nechcem a ani nič od nej nečakám,.. 🙂 na jednej strane sa mi uľavilo, na druhej nie. Odkedy odišla, som presne tam kde som aj bola. Bez nej môj život nemá žiadny zmysel, ale viem… že s nou byť nemôžem. Každá z nás má právo mať raz rodinu, aj keď som vnútorne nie istá, či to skutočne chce aj ona s mužom. Nikdy mi na to nič nepovedala,..iba som videla v jej očiach slzy, z vďaky, že je šťastná, že ju má niekto tak rád, ako to dokážem ja.

  3. Petra píše:

    Pozeráme na seba, rozprávame sa o pracovných veciach, ale obe vieme, že sme úplne inde. Oči sa jej lesknú (asi aj mne), občas sa jej rozšíria nozdry (ktovie ako je to s mojimi), dlaňou si prebehne po krku a pohladí sa, ja sa stále hrám so svojimi šperkami, lebo neviem čo v jej prítomnosti s rukami…
    Najradšej by som ju pritiahla k sebe a ochutnala jej pery. Viem, že aj ona to chce.
    Trvá to už rok. Neviem, ako začať. Vlastne sa bojím začať a možno aj ona sa bojí.
    Občas máme narážky, ktovie, aké by to bolo so ženou. Smejeme sa pritom, ale nie sme schopné činu.

    Čítam si knihu Milenky a hovorím si, že by som jej ju mala kúpiť, aby pochopila. Bola by to skvelá kniha naznačujúca moje pocity. Neverím, že by sa moje priania nezačali plniť.

    Ale bojím sa, či to nepokazím. I keď, možno to nevydržím, ktovie…

  4. Cindy píše:

    Laurine Milenky sa mi páčili okrem iného aj preto, že som si mohla konečne začať vysvetľovať, čo znamenajú pohľady jednej mojej kolegyne. Nebyť tejto knihy, nikdy by som sa neodvážila urobiť prvý krok. Dnes som ho konečne spravila. A odozva bola úžasná!!!!! Som zamilovaná!!!!! A ona sa chytá!

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s